2024

Oskár Čepan price

Cena Oskára Čepana 2024 Cez nekonečné momenty blednúcich snov ti noc o chvíľu predĺžim • Svetlana Fialová • Paula Malinowska • Kvet Nguyen 14.12.2024 - 28.2.2025 Finisáž: 28.2.2025 o 18:00, Pistoriho palác, Bratislava Kurátor výstavy: Denis Kozerawski Architektúra výstavy: Jakub Kopec Vizuálna identita: Matúš Buranovský Fotografie: Leontína Berková — Výstava je realizovaná tímom Ceny Oskára Čepana v úzkej kooperácii s Pistoriho palácom v Bratislave. Projektová koordinácia: Petra Nela Pučeková Produkcia: Patrícia Chamrazová PR: Petra Wesserle — Organizátor: Nadácia – Centrum súčasného umenia Spoluorganizátor: privátna platforma na podporu umenia Collective Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia Partneri: Staré Mesto, Residency Unlimited , YVAA , Trust for Mutual Understanding, A4 priestor súčasnej kultúry, Ticho a spol. Mediálni partneri: Rádio Devín, Rádio FM, Artalk, Denník N

Jury statement

,,Tento rok sme zaznamenali rekordný počet uchádzačov*čok a stretnutie poroty bolo intenzívne, no efektívne. Prostredníctvom dôkladnej analýzy profilov a portfólií uchádzačstva sme dospeli k dohode, že zdôrazníme štyroch umelcov*kyne, ktorých hlas sa javil silný nielen z hľadiska konceptu, ale aj vizuality. Zohľadnili sme rozmanitosť médií a zdôraznili sme umelcov*kyne, ktorí sa v minulosti do Ceny Oskára Čepana už hlásili. Z našej perspektívy práca vybraného kvarteta reaguje na výzvy, ktorým svet umenia v súčasnosti musí čeliť. Rozhodli sme sa nominovať umeleckú prax, ktorá otvára nové spôsoby uvažovania o identite a odlišnosti (Kvet Nguyen), prekračuje hranice média (Svetlana Fialová), uznáva rozmanitosť a humor, ktoré umenie môže ponúknuť (Tomáš Moravanský), a vstupuje do dialógu s prírodou v súvislosti s novými technológiami (Paula Malinowska).”povedali Amira Gad, Piotr Sikora, Erin Li a Lilia Ku

Jury

Portfóliá prihlásených posudzovala medzinárodná porota zložená zo špičkových odborníkov a odborníčok v oblasti súčasného vizuálneho umenia.„Tento rok sa nám podarilo poskladať zaujímavú porotu.Vo svojom dvojročnom porotcovskom mandáte pokračujú Amira Gad a Lilia Kudelia. Do porotcovského tímu sme tento rok privítali aj Erin Li a Piotra Sikoru. Vyberali zo 63 prihlásených umelcov a umelkýň iba štyroch vystavujúcich*e, ktorí*é budú pracovať na nových projektoch a pripravovať výstavu v Pistoriho paláci v Bratislave. Ich zasadnutie sa uskutočnilo 9.4.2024 a výber trval vyše štyroch hodín”.Porota nakoniec prišla k rozhodnutiu a vybrala tri laureátky a jedného laureáta.

Curatorial statement

Keďže nové bývanie máme v tej časti mesta, ktorá sa od hlavnej stanice dvíha hore do kopcov – na okraji medzi mestom a prírodnou rezerváciou – zimné rána tu zväčša bývajú iné ako dole. Najčastejšie sú v opare, zriedka v oblaku, a raz za rok sa stane,že kým v meste sa ranné mlieko rozptýli, u nás je aj pred obedom stále tma. Stres ma z postele vyhnal skôr, ako som zvyknutý. Občas to býva sadomasochisticky opojné. Hormóny prinútia metabolizmus naskočiť rýchlejšie, sprievodný smäd telu vybaví potrebné tekutiny a káva ma už nerozhádže tak, ako zvykne. Do nášho bytu na prvom poschodí vidieť priamo z ulice. Žalúzie preto ostávajú zatiahnuté alebo len na „pol žrde” – v takom uhle, aby sa do izby kompromisom predralo čo najviac svetla. Hoci len z pouličnej lampy. V posteli. Telo máš stále uvoľnené a zohriate vďaka deke navrstvenej na letnom paplóne. Je pol šiestej ráno a z izby vedľa počuješ bublať vodu a cítiš výraznú vôňu kávy. V štrbine si všimneš siluetu,z profilu osvetlenú pouličnou lampou, ako opatrne zatvára dvere. Tlmené zvuky ranných rituálov sú tak upokojujúce a familiárne, až nerozumieš vlastnej mysli, ktorá vo fyzickej schránke neznesiteľne oťažie a opäť prepadne do nevedomia. Čas bdelosti bol tak krátky, že podvedomie vo svojej dočasnej pamäti stále drží predošlý naratív. Subjektívne skreslenie času ti dáva dostatok priestoru konečne vzniesť námietku: „Namietam nielen voči súčasným činom, ale aj voči bremenu celých generácií, ktoré ma formovali.“ Telo je len zdanlivo krehké a pasívne... Mami, vstávaj! - Každoročne má porota Ceny Oskára Čepana neľahkú úlohu vybrať umelcov a umelkyne, ktorí a ktoré budú zrkadliť inovatívne, vzácne a nadčasové výtvarné prístupy, ako aj zaujímavé globálne či lokálne diskurzívne a spoločensky sporné témy. Vzniká tak špecifické galerijné fórum, kde sa stávame aktívnymi účastníkmi príbehov, ktoré interpretujeme a prepájame so širšími spoločenskými súvislosťami. Tento rok nám výrazná trojica umelkýň predstavuje široký mediálny aj tematický výsek zo súčasného umenia – od reflexie pozície ženy v patriarchálne nastavenom akademickom prostredí, cez silné svedectvo o živote vietnamskej menšiny žijúcej na Slovensku, až po dokumentárnu fikciu o limitoch ľudskej percepcie a záhade, prečo svetlušky synchrónne blikajú. Ich politické telá tu nie sú len statickým symbolom,ale aktívnym nástrojom skúmania a zmeny. Nezostávajú na úrovni teoretického pojmu; prostredníctvom umenia sa stávajú prostriedkom vyjednávania,obhajoby, zmeny či výskumu. Rozkladajú zaužívané stereotypy a predstavy, vytvárajú nové spôsobykomunikácie a skúmajú náš vzťah s ľudským aj mimoľudským svetom. Umelecké projekty laureátok Ceny Oskára Čepana 2024 dokazujú, že telo je miestom, kde sa stretávajú osobné príbehy s globálnymi spoločenskými problémami, a zároveň platformou, kde vzniká nová politická imaginácia.V mysli mi rezonuje útržok z knihy Always Coming Home od Ursuly K. Le Guin, v ktorom píše: „Tí, ktorí budú prichádzať, nebudú pozerať na veci ako na minulosť. Budú ich vidieť ako súčasť nekonečného prúdu, ktorý pokračuje, prechádza cez nás a nesie so sebou čas, priestor a všetky bytosti. V ich životoch bude pravda zakorenená nie v spomienkach, ale v živote samotnom, v tej nepretržitej tvorbe a ničote, ktorou je existencia.”