Jaroslav Varga skúma fenomén zážitku ako spektákla. Prehodnocuje
konvencie jeho sprostredkovania, vytvára divákovi choreografiu pohybu,
prenos cez fikciu. Svoje koncepty ponúka ako návody, ktorými mapu miesta
robí nečitateľnou, nabáda k jej novému čítaniu. Prínosom jeho práce je polemika
s kvalitou prežívanej každodennosti. Využíva mediálny jazyk, ktorým artikuluje
prostredie, v ktorom žije; konceptuálnymi gestami a nenápadnými
intervenciami do zažitého translokuje simulakrá zážitkov a konfliktov do
reálneho priestoru a času.
