1995 – 2000 Fakulta architektúry STU, Bratislava;
2003 - Akadémia umení, Praha, Ateliér nových médií, prof. M. Bielický
Vyjadrenie
Radim Labuda sa narodil v roku 1976 v Bratislave. Je absolventom Fakulty architektúry STU, Bratislava (1995 – 2000), Akadémie umění, Praha, (2003, Ateliér nových médií, prof. M. Bielický) a doplnkového štúdia na VŠVU v Bratislave (2000-2001, katedra maľby, Ateliér voľnej tvorby prof. Daniela Fischera)
Na výstave finalistov Ceny Oskára Čepana sa prezentuje videoinštaláciou, jedným samostatným videom a zbierkou krátkych videí.
“V mojej práci som sa od konceptuálnej tvorby prepracoval k médiu videa, na ktoré sa zameriavam posledné tri roky takmer výlučne. Spôsob mojej práce by som charakterizoval ako voyeristické skúmanie obrazu zachyteného mojou videokamerou, často výjavov z bežného života. Často v procese svojej práce zisťujem, ako som ovplyvnený klasicou maľbou, moje obrazy akoby gravitačne skĺzavali k ikonickým a archetypálnym obrazom, známym z dejín umenia. Okrem referencií na klasický videoart a film (osobitnú zmienku si zasluhuje práca Isaaca Juliena, Lorny Simpsonovej a Martina Arnolda), sa hlásim aj k citlivosti mojej generácie ovplyvnenej hudobnými videoklipmi a VJ-ingom odlišnej v chápaní média pohyblivého obrazu.
Všetky prezentované práce vznikli počas môjho študijného pobytu v San Franciscu. Zatiaľ čo inštalácia "Folsom St. Fair" je typickým príkladom môjho spôsobu práce, "Colby" a "16 kameňov" sú skôr výnimočnými prípadmi.
Zbierka videí nazvaná "Video concrete" obsahuje päť prác predstavujúcich moju tvorbu videa ako zvukovej skladby. Kolekcia bude obsahovať videá "Chika", "Chlapec s akordeónom", "Good Mojo", "Folsom St. Fair" a "Baker Beach".
Zhrnutie
"Radim Labuda bol zaradený medzi finalistov so sériou videí (videoinštalácií), v ktorých prostriedkami digitálneho média aktualizuje voyeristické pozorovanie každodennosti. Autor v nich ako performer, pozorovateľ i tvorca spracoval vzťahy medzi túžbou, pohľadom a rodovou identitou. Pozitívnym momentom týchto prác je zmysluplné prepojenie a rekontextualizácia bohatého súboru citátov a motívov z rôznych oblastí „kultúrneho archívu“ (hudba, filozofia, klasická maľba), pričom docieľuje premostenie dejín vysokého umenia s prejavmi subkultúr. Výraznou črtou Labudových videí je špecifická interakcia zvuku s obrazom a ich originálna autorská úprava (apropriácia, remix, sampling). Príznačným pre tvorbu autora je aj jedinečné spojenie konceptuálnych a hedonisticky vizuálnych kvalít obrazu v médiu videa."
(Daniel Grúň)
